Recenzie
Archív recenzíí, ktoré pre server Frenchconnection
a magazín Party
People napísal michal
mishek.
Flunk - Blue Monday /Guidance/
Prerábanie klasických songov (akéhokoľvek štýlu) vačšinou nekončí veľmi dobre. Aspoň ja mám túto
zlú skúsenosť. Preto ku všetkým remixom klasických tančných hitov pristupujem
s nutnou dávkou pesimizmu. Táto platňa však bola odzačiatku výnimkou. S klasikou
s názvom Blue Monday (pôvodne od New Order) sa totižto pohrala nórska kapelka Flunk (kapelka v tom pravom slova zmysle) a o posun do tanečnejšej podoby sa ďalej snažil fínsky
maestro Jori Hulkkonen. Zaujímavá kombinácia nie? Skladba pôvodne (ešte bez Joriho remixov) vycháda na nórskej značke Beatservice a neskôr ju licenčne kupuje prestížne americké vydavateľstvo Guidance. Flunk sú trojčlenná kapela a ich pôvodná prerábka znie klasicky "seversky" zaujímavo. Na trip-hopovom podklade beží zaslučkovaná folková gitara a do toho spieva speváčka Anja pôvodný New Order-ovský text. Jej prejav nie je nepodobný Bjork a zrejme aj preto sa jej spev nachádza aj v
ďalších verziách. Remix od Blue States poteší melancholickejších poslucháčov a najväčším potešením bude pre priaznivcov soundu ala Massive Attack. Z druhej strany prichádzajú dve verzie od Joriho nazvané prozaicky Remix 1 a Remix 2. Jednotka je atmosferický deep house a človek premýšľa, či bola práve vo fínsku
hmla alebo sa Jori nešťastne zamiloval... ..no a dvojka je jednoznačne najchytľavejšia a u mňa aj najhranejšia verzia. Jori vkusne vytiahol pár synthy samplíkov z pôvodného New Order-ovského Modrého Pondelku, použil Anjin spev, svoje klasické zvuky a rytmiku a do toho všetkého ešte napasoval basovú linku zo Strange Love od Depeche Mode! Nedá sa mi povedať nič iné len "výbornééé".
V.A. - Sound from the Verve Hi-Fi compiled by Thievery Corporation /Verve/
Dovolím si smelo dopredu odhadnúť, že produkt vydavateľstva Verve sa tak skoro do recenzií v tomto časopise
(a rovnako na tomto webe) nedostane (ak vôbec ešte niekedy). Pre neznalých pripomeniem, že Verve je kultové jazzové vydavateľstvo, ktoré existuje už viac ako
50 rokov a vo svojom katalógu má tie najznámejšie mená jazzovej scény. Mne sa viacmenej náhodou, pri hľadaní nového albumu od Thievery Corporation dostal do rúk fantastický výber z ich vydavateľskej činnosti
s názvom Sound from Verve Hi-Fi. Ako ste si už zrejme v názve všimli - celý výber kompilovali a jednotlivé skladby z obsiahleho katalógu vybrala práve dvojica Tievery Corp. A prečo sa táto platňa dostala na pretras až sem? Žánrovo sem vôbec nezapadá, ale keď som s kufra vyberal kúsky pre dnešnú várku recenzií, tak som ju proste nemohol obísť, nakoľko je to v poslednom čase snáď moja najobľúbenejšia. Pätnásť skladieb z obdobia 60tych a 70tych rokov, z ktorých mnohé nikdy nevyšli na CD tvorí príjemnú koláž, pri ktorej počúvaní človeka zrazu napadnú pochybné myšlienky, či náhodou celá súčasná hudba nie je jeden veľký podvod, ktorý na nás našili majitelia hudobných firiem, vydavatelia, predajcovia cédečiek a pár chamtivých hudobníkov. Premýšlate aj nad tým o aký kus hudobnej atmosféry nás skoro v každej
dnešnej pesničke okrádajú samplery, sequencery a automatický bubeníci. Pri porovnaní so súčasnými nujazzovými produktami hádate, či moderný nujazz nie je len súťažou o to, kto vyrobí najnepochopiteľnejšiu a najnerytmickejšiu slučku. Tu hudobné myšlienky ani náhodou nechýbajú a dovolím si tvrdiť, že s invenciou a nápadmi, ktoré sú skryté v každej
pesničke, by dnešný skladatelia vystačili snáď aj na celý album. Skladby nevznikali len preto "aby boli", alebo aby vyplnili priestor na platniach (ach tie dnešné B-strany). Speváci vedia spievať a hudobníci z láskou "hladia" svoje nástroje. Zrazu cítiť z muziky to teplo a namiesto plynulého tanečného "tepania" je počuť a hlavne cítiť radosť a muzikantské nadšenie s ktorým kedysi tieto skladby vznikli. Nálada a atmosféra je to najcennejšie, čo sa dá na tejto platni nájsť! Thievery potvrdili svoju hudobnú otvorenosť a vybrali skladby od čisto jazzových, cez latino-sambo-bosa-rumbové až po ethno kúsky, (ethno bolo cítiť už na ich mixe pre sériu DJ Kicks).
Nakoniec už len napíšem, na čom sme sa pri tejto platni (a pri poháriku) zhodli s jedným mojím djským kamarátom (tiež alkoholik): Takéto platne budeme počúvať na staré kolená! Vyženieme "babku" do "kostelíka", naplníme fajočku čerešničkovým tabakom, popri tom budeme samozrejme
popíjať nejaké dobré vínko, prípadne drahý koňačik (hlavne nie ten sajrajťácky rum ako zamladi)... ...a budeme si v kľude počúúúvať.
Jean-Phi Dary - City of tomorrow /Statra/
Brooklynské vydavteľstvo Statra už niekoľko krát potvrdilo, že má na hudobný trh čo priniesť. Pre mňa naposledy výborný album Charlesa Webstera. Aktuálnym titulom (aj keď na ceste je už další) je Jean Phillipe Dary s pesničkou City of Tomorrow. Filipov originálny track je čudesný, polo-dizonantný patvar so zvláštnou brejkovo-housovou rytmikou a jeho vlastným spevom. Naštastie na platňu remixérsky prispeli Alexi Delano a Chris Kowalski. Hlavne prvý menovaný odviedol skutočne excelentnú prácu. Zredukoval spev, pridal aktuálne naechované zvuky, výbornú basovú linku, rytmiku, ktorá nie je hustá ale má výborný "ťah", v druhej polovici pod to všetko dal príjemné synty zvuky a tak vznikol skutočne výborný housový track hodný vyberavých djov Glaubica a Haberlanda. Ak chcete vedieť ako vyzerá aktuálny housový sound, určite si zaopatrite túto platňu!
Lo/Rez - Sweet Justice EP /Hi-pen Music Delivery/
O výborný štart tohto Belgického vydavateľstva sa asi pred rokom postaral známy Brett Johnson. Momentálne sa mi na tanieri točí už štvrtá platňa z tohoto labelu. Za názvom Lo/Rez je londýnska dvojica Willis a Hodge. Tí pripravili tri chutné housíky. Na A-čku je cez celú stranu skladba s názvom Slope, čo je chytľavá tanečná pesnička s dobre rozbehnutou rytmikou, groovy basou a príjemnými ťahavými zvukmi, ktorá zaberá snáď na každom
parkete a čo je výborné - dj z nej po treťom počutí nedostáva vyrážky. Z druhej strany sú dva viac deepové kúsky, ktoré potešia náročnejších poslucháčov. Vydavateľstvo Hi-Pen si aj naďalej drží svoj veľmi slušný štandard a stáva sa čoraz častejším predajným artiklom v record shopoch po celom svete... ...a ja držím palce slovenskému Benchmarku, aby mal po svojom štvrtom výlisku vo svete minimálne taký kredit ako Hi-Pen. Veď keď sa dokážu presadiť Belgičania prečo by sme to nevedeli my???
Za zmienku pri vydavateľstve hi-Pen ešte stoja skutočne pekné maľované etikety, takže okrem peknej muziky je aj na čo pozerať.
Stylophonic - If Everybody in The World Loved Everybody in the World (remixes) /Prolifica/
Talianske vydavateľstvo Prolifica je sublabelom celosvetového hudobného gigantu EMI, takže je skutočne na počudovanie, prečo sa jeho skoršie hudobné dielka neobjavili v obchodoch už skôr. Až spätne preto môžeme sledovať výborné downtempové počiny projektu KV5 alebo skoršie výtvory Stefana Fontanu (skrývajúceho sa za meno Stylophonic), ktorého platňu si predstavíme. Stylophonic je v Taliansku (a zrejme nie len tam) hitom. Hudba z albumu Man Music Technology (nie nepodobná trebárs takým Supermen Lovers) by mohla aj v našich rádiách znieť od rána do večera (žiaľ, ide tam niečo iné). Komerčnú úspešnosť potvrdzuje aj to, že k singlu If Everybody in the World... bol nakrútený aj videoklip. Okrem toho vyšli dve platne remixov, kde sa o tanečnejšie úpravy postarali páni ako King Britt, Kevin Saunderson, Rob Mello a D-Wynn. Ja som sa po krátkom výbere
rozhodol pre verzie od Saundersona a Mella. Kevin jasne predviedol, že tanečnú muziku skladá už nejaký ten piatok. K spevu z originálu pridal na pozadie sláky a celú skladbu posadil do zasnenejšej roviny. Rob Mello sa snažil až tak dobre, že tento mesiac sa so svojou verziou zaradil medzi moje úplne najobľúbenejšie pesničky. Použil svoje klasické neohrabané, tvrdo znejúce skreslené beaty pod ktoré dal "cajdákovú" basu a všetko to prestrihol refrénom z originálu. Vznikla pekná milá veselá pesnička, ktorej budú mnohí vyčítať prílišnú naivitu, ale ja si nemôžem pomôcť - je to mňam mňam.
V.A. - Tokyo System 02 - Remixes 1 of 2 /ING recordings/
Djský kamarát Diome ma upozornil na japonské (!) housové vydavateľstvo ING recordings. Do európskych obchodov sa dostali ich výberovky Tokyo System 1 a 2. Obe obsahujú po štyri skladby od japonských producentov (G-spot, Hideo Kobayashi, Dog with the Groove, Full porff), ktoré remixérsky spracovali svetoví remixéri. Postupnosť vydaní je ale nezvyklá. Najprv vychádzajú dve platne
s remixami (ING08 a ING09) a nakoniec japonci na ING10 vydajú originálne verzie. Pod ruku sa mi momentálne dostala prvá časť remixov a pravdupovediac, bol som trochu sklamaný. Od japonského vydavateľstva človek automaticky očakáva niečo neokukané, prekvapivé - proste niečo extra. Na platni sa však nachádzajú "iba" štyri klasické housové skladby, ktoré by mohli vyjsť takpovediac hocikde. Najpodarenejším momentom sa mi zdá byť skladba od Full Proff v remixe od Charlesa Spencera, ktorej ale tiež musím vytknúť čiastočné "presladenie". Remixy sú slušný priemer, uvidíme ako (ak vôbec) prekvapia originály.
Mister J - Direct Drive /Missive/
Momentálne jedno z najzaujímavejších francúzskych vydavateľstiev je bezpochyby Missive. Zoskupenie djov a producentov je už dlhšiu dobu aktívne na parížskej housovej scéne. Aj keď pre párty návštevníkov sú zrejme najviditeľnejšie ich večierky v snáď najznámejšom Parížskom
klube REX, djov zaujmú predovšetkým vinylové produkty ich vydavateľstva. Priznám sa, že po úvodnom ohŕňaní
nosom som si doobjednal skoro všetky ich kúsky a keby som dokúpil ešte tri, tak by som sa mohol zaradiť k fanatickým zberateľom, ktorí si doma opatrujú všetkých trinásť doteraz vydaných missivov. A prečo je toto vydavateľstvo pre
mňa také zaujímavé? Má svoj špecifický zvuk, ktorý tu doteraz ešte nebol! Ono vytvoriť v house (v ktorom "už bolo vymyslené všetko") niečo čo znie "neokukane" a "novo", je vcelku problém. Partičke okolo missive sa to darí. Posledný trinásty výlisok je toho dalším dôkazom. Mister J v relatívne jednoduchej skladbe Direct Drive predviedol, že sa s tým vie "pohrať". Z plasticko-umelohmotných zvukov poskladal nanajvýš zaujímavo znejúci výsledok, ktorý nemožno nedoporučiť do Vašej pozornosti. Skladby z druhej strany: Zoom On z vysamplovanou španielkou a Delphine&Julien, čo je jazzovka na breakovom podklade, dopĺňajú už beztak zaujímavú platňu.
Jori Hulkkonen - All I See is Shadows /F-Comunications/
Joriho Hulkkonena netreba snáď vôbec predstavovať,
nakoľko sa o ňom pri príležitosti jeho vystúpenia na Slovensku popísalo dosť. Jeho posledný singlík, ktorý tesne nasledoval Joriho LP-čku sa volá "All I See is Shadows". Na každej strane sa nachádza jeden song a v obidvoch prípadoch platí, že skladby sa už predtým objavili na skorších výliskoch z F-com-u. Nosná "All I see.." bola na druhej strane posledného Joriho singla a "You are Excuse for Being
Me", ktorá je na B-čku, sa už stala aj na Slovensku dostatočne známou. Práve kvôli tomu, že oba kúsky som už mal v kufri, som po novej EPčke nesiahol. Ale chyba lávky. Jori napriek môjmu
pesimistickému odhadu nevyčerpal drahocennú čiernu hmotu nadarmo a nevydal už počuté songy. Obe skladby su v "alternative" verziách, ktoré pripravil sám autor (nejedná sa o remixy). "You are.." je prerobená kompletne a až po asi 3minútach sa na chvíľočku objaví sláková medzihra, ktorá prezrádza príbuzenstvo z originálom. "All i See" je oproti originálu, ktorý znel skoro až experimentálne, posadená do viac tanečnejšej polohy a zachovaný ostal iba mužský refrén "All i see is shadows". Platňa má joriho typický sound, ku ktorému zrejme netreba nič dodávať. Hulkkonen sa znova ukázal ako majster inteligentne znejúcej housovej muziky.
Hanna Hais - Il parlait pas Français /Distance/
Distance music z francúzskeho Nanterre potešili už neraz. Naposledy príjemnými výberovkami Paris Calling no.1 až 3. Teraz sa mi do rúk dostala platňa od Hanny Hais z názvom "Il parlait pas Français". Jedná sa o príjemnú deephousovku z francúzskym vokálom tejto dámy. Na výber máme z dvoch verzií. Mladý Švajčiar Frederik Stark pripravil klasicky znejúci house, ktorý síce na prvé počutie zaujme viac ako druhá strana, ale treba otvorene priznať, že veľa invencie nepredviedol. Verzia housového veterána Larryho Hearda z druhej strany je už iná káva. Dvanásť (!) minút dlhá kompozícia
s názvom "Super Deluxe club vocal" príde síce po prvých štyroch minútkach trochu nudná a až "priveľmi deep", ale chvíľku nato prekvapí krátke intro, zmena basovej linky a rozbeh celej skladby. Slintám blahom... Hanka spieva zvodne až eroticky (až sa mi búri feromón), a vadiť snáď môže len trošilinku trápny význam francúzskeho textu (ja však toho po francúzsky veľa neviem, takže som v suchu).
Vincenzo - Welcome to Zanarkand /Dessous/
Vincenzov druhý album na nemeckom vydavateľstve Dessous (ktorého je sám "hlavou") vyšiel už asi pred mesiacom. Ľahko "obscénny" obal sa pri bližšom skúmaní začne javiť ako elegantne "lechtivý". Vo vnútri sa skrývajú dve platne klasického dessousovského deep housu. Pohodovo príjemno pohupovacie skladby plynú jedna po druhej. Dessousovský sound sa mi vôbec zdá byť vcelku diétny a nedá mi nespomenúť aj čiastočnú nemeckú "sterilitu", ktorú napriek vokálom a samplovaným živým nástrojom stále cítiť zo všetkých skladieb. Napriek tomu sa jedná o vcelku pohodové popočúvaníčko. Skladbičky sú od príjemne naivných až po kraftwerkovsko-elektrické, vždy však znejú uhladene a lahodne. Pokiaľ máte radi príjemnú tanečnú muziku skôr na také "nezáväzné počúvanie jedným uškom", tak Vás Vincenzo určite poteší. Za kratučkú zmienku stojí ešte (pri perfekcionalistoch nemcoch nepochopiteľný) omyl súvisiaci
s názvom albumu, ktorý je na obale uvedený inak ako na etiketách samotných platní, takže "Vitajte" buď "v Zanarkande", alebo "Zarnakande".
Crazy Penis - The Wicked is Music /Paperecordings/
Anglické zoskupenie
s naozaj bláznivým názvom Crazy Penis má už dlhšiu dobu v obchodoch svoj druhý album: Wicked is Music. Ten prvý "A nice hot bath" uzrel svetlo sveta v roku 1999 a namiesto všetkých referencií spomeniem len to, že Martin Haberland sa mi nedávno
priznal, že ho doteraz nosí v kufri. Novinkou na albume je viac naturálny a živší zvuk kapely, vhodný
skôr na počúvanie ako na tanec. Speváčka Daniel-a si zaspievala častejšie ako doteraz a rovnako samotné "muzikárčenie" cítiť viac než predtým. A aký vlastne ich nový album je? Jednoducho fantastický. Priznám sa, že už dávno mi žiadna platňa nespravila takú radosť ako práve albumík od "bláznivého penisu". Je funky, jazzy, housy, miestami trošku disco. Proste "mňam mňam". Dokonca ani moja večná mánia neustáleho prekladania prenosky sem a tam (ktorá je známkou môjho nekľudu pri menej vydarených hudobných dielach) sa neprejavila. A to už je čo povedať! V záplave albumov,
z ktorých cítiť štúdiové čarovanie, alebo kŕčovitú snahu o progresívnosť, a na ktorých hľadanie prostého hudobného nápadu často končí neúspechom je tento príjemný albumík skutočným skvostom. Z platne cítiť radosť a pohodu a hlavne "hudbu". Fanúšikovia zvukového inžinierstva a ultrahaluzných novotín budú sklamaní, ale tí, ktorých teší úprimná a príjemná
muzika dlhší čas z taniera nezložia /z CD šuflíka nevyberú/ posledný album od Crazy penis.
...a ak by ste mali záujem o niečo mierne svižnejšie od tejto partičky, tak siahnite po EPčke "Give it
up" (s výbornými mixami od Faze Action) alebo "Keep on" (katalógové čísla 88 a 91), alebo vyčkajte na vydanie skladby "You are We" (snáď najväčšia šupa
z celého albumu), ktorá sa onedlho objaví v remixoch od Iana Pooleyho.
Alan Braxe & Fred Falke - Palladium / Penthouse Serenade /Vulture 02/
Až dva roky nás Alan Braxe a Fred Falke nechali čakať na
ďalšie pokračovanie myslím pre mnohých až kultovej ep-čky Running. Je v rovnakom obale
s rovnakou etiketou, zmenili sa len názvy skladieb. Čo sa týka "hudobného obsahu" - ten ostal tiež veľmi podobný. Až nezvykle pomalé tempo a klasický "braxovsko-falkeovský sound" (ak sa o ich typickom zvuku dá vôbec po jednej EPčke hovoriť). Skladby sú vcelku milé, príjemne sa počúvajú a myslím, že by sa nejedno uško potešilo, keby takáto muzika prúdila trebárs z našich (a Vašich) rádií. Keď však porovnávam so starým Runingom, ktorý som práve vytiahol z útrob platňového archívu, musím priznať, že chalani sa tento krát nepredviedli tak
dobre ako pred spomínanými dvoma rokmi. Skladby nie sú tak výnimočné ako Intro a Most wanted (hitovky z Vulture 01) a
najmä tú druhú menovanú by som s dnes hodnoteným produktom radšej ani neporovnával. Takže priemerná francúzska platňa, ktorá verného fanúšika určite poteší, ale z môjho pohľadu neprináša nič extra zaujímavé a kvalitné.
Trouble Men feat. Colonel Abrams - Hurt My feelings /Kif s.a. 022/
Priznám sa že Bruno Baner a Dj Fudge aka Trouble Men boli asi pred troma rokmi mojimi úplnými favoritmi. V kufri som mal všetky ich disco housové dosky vrátane albumu On TV a keď na vyslovene "vyhrané" drážky a zamackané etikety (a to som čistotný) pozerám dnes, tak ma napadajú slovné spojenia ako "best of my sets" alebo "greatest hits of Le Houseéé"...
Lenže s ústupom silnej francúzskej vlny sa zo scény akosi vytratili aj Baner a Fudge. Umrela aj stránka ich domovského parížskeho vydavateľstva Kif records a aj ja som sa časom začal zaujímať o trochu "iný" house.
Preto som ako "retro kúsok" z regálu vyťahoval "Hurt My Feelings" od Trouble Men a Colonela Abramsa. Colonel na tejto Ep-čke vystupuje ako vokalista a jeho spev počuť v troch zo štyroch songov. Hurt My feeling - Original, Trouble men remix a Greg Gauthier & Tony L rmx. Vokálové verzie sú aj napriek miernym rozdielom v rytmike veľmi podobné a záleží len na osobnom vkuse, ktorú z nich si vyberiete. Všetky tri by som charakterizoval slovným spojením "klasická garage". Sú síce počúvateľné a Colonelov hlas je dobrý ale.. ...ako by som to tak diplomaticky napísal... ...počul som už aj lepšie. Kvôli bližšej predstave by som napísal len toľko, že ak by som ich počul bez toho aby som vedel "o čo ide", tipoval by som dátum ich vzniku do roku 93-94.
Teraz už iste tušíte že kvôli spomínaným songom by som tohto Troublemena z regálu nevytiahol a drahou eurobankovkou nezaplatil. Moja nová (hudobná) láska sa volá Porta Dorre a po krátkom hľadaní na ňu určite narazíte na A-strane. Má fantastickú pohodovú atmosféru, super "retro disko" rytmiku, srší z nej príjemná atmosféra
a nebojím sa napísať "radosť". Bruno s Fudgom ma zase presvedčili, že vedia vytvoriť veľmi peknú "muzičku". Zvedavý by som bol aj na ich výtvor zo začiatku tohto roku z názvom Where we Stand (lab. Far Out), ktorý sa mi však nepodarilo zohnať. Škoda...
Ciudad Feliz - Positive Directions /Silver network 010/
Veľmi ma teší, keď sa v kufríkoch dobrých djov zničoho nič objaví niektorý z tých všeobecne menej známych francúzskych lejblíkov. A presne tak mi asi pred mesiacom začal Maťo Haberland "predstavovať" nový cit: "super lejbel - silver".
A tak som si spomenul na skoršie silverovské výtvory, osobitne na staršieho Ciudada Feliza s jeho Ep-čkou "For my new friends". Lietajúci chlapík - ako som si ho vtedy tak pre seba nazval (viď obal), vlastným menom Julian Sanza, sa pohyboval v sférach príjemného deep housu a housu. Inak to nie je ani pri jeho poslednom počine. Rozmýšlam, či hovoriť o "minialbume" alebo "dvojitej Ep-čke"... ...každopádne šesť super kúskov zo Cuidadovej dielne na dvoch vinyloch potešilo okrem dja Haberlanda aj mňa. Úvodná Superfunker je príjemnou jamovačkou, a aj keď namiesto živých hudobníkov počúvame zrejme zbierku samplov
z Cuidadovho počítača - predstava barovej kapely v útulnom zafajčenom klube je príjemná. Ostatné skladby sú už v klasickom housovom rytme, niekde zasnené a deepy, inde hopsavé (nie nepodobné Inland Knights z Drop music)... prekvapiť Vás však môže aj dubová basa a super hypnotické echá. Neostáva mi nič iné, než skutočne upozorniť na túto platňu. Ja osobne sa už teším na ďalšie kúsky zo Silveru, osobitne na tie Cuidadove.
The Logic Box - Liquid / B One /Adult Only 18/
Projekt The Logic Box som spomínal v mojich posledných recenziách. Dnes sú tu opäť. Po nie veľmi vydarenej 17-tke prichádza vydavateľstvo Adult Only (housová divízia Chronobrainu) s aktuálnym výliskom číslo 18. Zostava je klasická: Greg La Tortue a Chris Carrier a klasický ostáva samozrejme aj zvuk. K jeho opisu nebudem zbytočne vymýšlať nové slovné zvraty, akurát Vás odkážem na recenziu dvoch starších adultov, ktorú nájdete o pár riadkov nižšie. Osemnástka od Logic boxu znie veľmi podobne (rovnako dobre) ako už recenzované kúsky. Špecifický afterový housový sound majú títo dvaja chlapíci z Paríža skutočne dobre naštudovaný. B-ečko sa síce javí trošku "bez nápadu", ale skladba Liquid na prvej strane Vám to plne vynahradí.
David Duriez - Smoked EP /Disco Mobile04/
Disco mobile je názov nového vydavateľstva s francúzskeho mestečka Annecy. Na svedomí ho majú dvaja páni: Lionel Laplace a Franck Grillet, djskými menami "Yo" a "Paton". Dôležitou osobnosťou je zaiste aj ich kamarát David Grumel, ktorý sa okrem iného postaral o prvé tri výlisky na tomto lejblíku. Pri prvých dvoch si vystačil sám a s trojkou mu pomohol "Dan elektro" (dj Box dan). My sa však pozrieme na "štvorku"- čerstvučký posledný kúsok z Disco Mobile, pod ktorý sa podpísal nám už dávno známy David Duriez. Tento dohola ostrihaný workaholic stíha okrem djingu, svojich dvoch vydavateľstiev (Brique Rouge a Brique Blue) a výroby remixov pre vcelku renomovaných interpretov (trebárs taký Kevin Yost) ešte aj sem tam niečo "strihnúť" pre iné vydavateľstvá. Disco Mobile je jednou z jeho posledných obetí. Okrem dvoch, myslím nepoužiteľných "halušiek", nám David na každú stranu pripravil jednu "chrumkavú" skladbičku. Ep-čku otvára "Smoked!!!" ktorá sa mu až nenormálne podarila. Pomalá ale veľmi silná rytmika doplnená o zaslučkovaný donekonečna sa opakujúci rif, plus presne sediaca
basa a dva kratulinké stoptajmy, za ktorými sa to všetko opäť bez veľkých zmien rozbieha. Zdá sa vám to málo?.. Mne by sa zdalo. Ale po chvíľke dostatočne hlasného počúvania, keď sa po pár úvodných taktoch pridá basová linka a telo začína s nekontrolovateľným mykaním a hlava s dobre známym "predozadným rytmickým pohybom" to všetko pochopíte. Po prvom krátkom výpadku rytmiky sa pridávajú ruky, ktorých pohyby som pri počúvaní už dávno nepozoroval. Po druhom stoptajme pohyb hlavy ešte viac zintenzívňuje a mení sa na "bočno-predozadný"... ...no a potom zdvihnete ihlu, platňu zastrčíte späť do obalu, idete ku pokladni a zaplatíte... Z druhej strany je ešte pekná "Our Guide To Nowhere", čo je afterový housík - veľmi vhodný do ranných setov. Davidovi sa to fakt celkom podarilo a ja myslím že na svete máme
ďalšie vcelku zaujímavé francúzske vydavateľstvo.
Flying Pop`s - Flying to Frisco sampler /Pschent 016/
Sampler "Flying to Frisco" je krátkym výcucom
z rovnomenného albumu (iba na CD). Na svedomí ho má chlapík s až podozrivo česky znejúcim menom - Cyril Polacsek, skrývajúci sa za meno "Flying Pop`s". Na A-čku
sú dve skladbičky: Little Grooveman a 36bougies. Prvá je celá nejaká čudná. Cyril buď nemal svoj deň alebo chcel stvoriť niečo až veľmi prelomové. Motívy sa menia snáď každé štyri takty, čo vo mne evokuje spomienku na kedysi populárne "megamixy", a keď sa ešte objaví vysamplovaný spev, tak už naozaj nepočúvam ďalej. Dvojka je omnoho vydarenejšia. Dobré zvuky na príjemnom podklade, všetko pekne naaranžované, až začínam uvažovať nad Cyrilovou miernou schyzofréniou. Na našich parketoch si však (žiaľ) veľmi
nezahrá. Dôvodom je to, že činely dostatočne výrazne "nečinelujú" a kopák dostatočne výrazne "nekopákuje" a celá rytmika je skôr mierna, vkusná a francúzsky šarmantná (proste to "nekalí"). Z druhej strany je dvanásť a pol minútová "Flying to Frisco" v remixe od Gentle People. Neviem, kto títo Gentle people sú, ale sú fakt dobrí. Ťažko opisovať čo vlastne stvorili. Dáte trochu deep housu, ktorý ešte spomalíte, do toho nevtieravá melódia, ktorú zabalíte do fantasticky príjemných, skoro až ambientných zvukov a hlasových samplov, ale hlavne vložíte kusisko veľmi zvláštnej, miestami pohodovej, inde hypnotickej atmosféry. Až pri tejto skladbe som pochopil, prečo je na obale letisko a prečo sa remix volá "The Gentles peoples Late night flight". Na nočné lety je to ako stvorené.
Veľmi zvláštna platňa. Neviem či to už niekedy niekto pocítil. Taký (až sa to bojím napísať) citový vzťah k nejakému konkrétnemu hudobnému nosiču (zvlášť k vinylovému). Na jednej strane presne vidím nedostatky a slabiny, ale na druhej strane musím úprimne napísať že tento sampler sa mi jednoducho páči.
Chateau Flight - Welcome/Autopower /Versatile 025/
Za názvom Chaeau Flight sa skrývajú dvaja veľmi známi francúzski producenti- I:Cube a Gilbert Cohen (Gilb`R), ktorých zrejme netreba obsiahlo predstavovať. Spomeniem len že Gilbert sa po dlhšom pôsobení v parížskom rádiu "Nova" rozhodol venovať vydávaniu muziky, čo vyústilo až do založenia jeho labelu - Versatile a I:Cube sa po pár svojich doskách (samozrejme na Gilbertovom labely) stal veľmi rešpektovanou postavou, a to nie len vo francúzsku. Spolu majú na konte majú album Puzzle (oktober 2000), dve Ep-čky (všetko Versatile) a nejaké remixy,
z ktorých najznámejšia je zrejme ich prerábka songu "Le Soleil est pres de Mois" pre Air, ktorá aj meno "Chateau Flight" dostala do širšieho povedomia.
Podtitul celého ep-čka je "1 remix by Peter Kruder & 1 previously unreleased track by Chateau Flight". Priznám sa, že po prvom vypočutí som bol dosť sklamaný. Po tom, čo na Versatile dosť dlhú dobu nič nevyšlo, som očakával niečo výraznejšie. Po pár
ďalších prehraniach som ale zmenil názor. Mnohé skladby sa totižto na prvé počutie nezdajú nejaké "extra"
ale po čase človek zistí, že práve to, že "extra" nie sú, je na nich dobré. Song by som prirovnal
trebárs k výtvorom na anglickom Oblongu, ktoré sa tiež na prvý krát zdajú "oničom" a potom keď ich v kufri nosíte aj pol roka uznáte že na nich asi niečo bude. Taká je presne doteraz nevydaná "Welcome" z B strany. Tuším, že hlasový samplík "Welcome to the Stage.. ...welcome to the Dancefloor" sa v mojich setoch bude v blízkej dobe objavovať
veľmi často. Kruderov remix skladby "Autopower" na A-čku je (v tom najlepšom zmysle slova) klasickou "kruderovsko-dorfmeisterskou" robotou . Za zmienku ešte stojí, že Peter Kruder sa s touto skladbičkou pohral v štúdiu v Rio De
Janeiru (I:Cube a Gilbert mixovali samozrejme v Paríži), takže získavate platňu, ktorej A-čko a B-éčko vznikli na opačných stranách zemegule. ...a ešte som chcel... Chateau Flight plánujú začiatkom budúceho roka vydať celú výberovku svojich remixov, ktorá sa bude volať "Remixent", takže prípadný fanúšik sa má na čo tešiť.
Mister J - Denim /Missive 09/
Missive už nejakú tú dobu pozorujem, ale priznám sa, že okrem 6-tky (Mister J - Easy terms) plnej jazzu som si zatiaľ nevybral. Všetko sa ale zmenilo s posledným výliskom. 9-tka sa mi dostala do rúk úplne čerstvučká ešte pred svojím oficiálnym vydaním (22 október). Originál natiahnutý na celú prvú stranu je síce zaujímavý, no rytmika sa lepšie rozbehne až pri konci, čo
spôsobuje jej výraznú nehrateľnosť. Treba však napísať že Mister J vo svojom origináli položil nenormálny základ pre to čo nachádzame na druhej strane. Vybral už dávno nepoužité zvuky analógových synťákov z rokov sedemdesiatych a osemdesiatych, a ak sa vám páči nedigitálny moogovský sound, tak Vám táto doska určite "kápne na strunu". Na druhej strane sa zišla remixérska dvojka, ktorá Misterovu dobre načatú robotu dotiahla do úplného konca. Prvý je vynikajúci francúzsky producent a výborný dj, mimochodom nedávno vystupujúci u nás na slovensku, Jack De Marseille. Ten k už pripravenému základu pridal klasickú housovú rytmiku a nebyť čudesného samplíku v strede, ktorý zrejme vznikol zmutovaním zvuku akustickej gitary, nemal by som najmenšiu námietku. Za ním v tesnom závese prichádza Thomas Di Matteo, ktorý na rytmike pridal len kúsok ale zato riadne zahustil "synty" zvuk. Mógy "moogujú" len sa tak práši. Nemám žiadne výhrady... ... akurát, že by mohli vyjsť ešte nejaké remixy. Zvuky, ktoré Mister J vybral sú naozaj dobré a verzie z druhej strany to dotiahli do dokonalosti a aj keď sa to možno
z predchádzajúceho textu nezdá - som nadšený a chválim tak, ako už dávno nie. 9-tka od Missive je fakt "poprdeli" platňa.
Profesor OZ - Waves and Sun /Pro-Zak 10108/
Posledný Pro Zak som prekvapivo
v distribúcii našiel pod kolonkou "Down Tempo". A naozaj ten parchant je úplne celý downtempový. Bpm sa vo všetkých troch verziách pohybuje okolo stovky, čiže skladbička vhodná skôr do chill-outu, alebo len na také domáce relaxo-pohupovanie. "Profesor OZ" sú zrejme chlapíci Lauer a Frossard, ktorí okrem profesora Oz-a tvoria aj duo "Grant Phabao". Na tejto platni sa spolčili z down tempistom Richardom Dorfeisterom (zaujímavé ako sa nám v dnešných recenziách obidvaja rakušáci zišli).
Originál je mierne dubovo ladený, so samplovanou trúbkou a mužským a ženským hlasom šepkajúcim "Waves and Sun". V pozadí ešte poklepkávajú rôzne perkusie, ale to je asi tak všetko. Z druhej strany je "remix by Grant Phabao" a ja len
s miernym úsmevom premýšľam, aké výhodné je pracovať pod dvoma (prípadne aj viacerými) pseudonymmi. Môžete potom remixovať sami seba... ...a do šialeností to môžete dohnať tým, že sami sebe dáte honorár za remix (preložíte si nejakú tú korunku z ľavého do pravého vrecka). Dobré nie? Ale aby som spomenul muziku, tak Grant Phabao remix je viac dubový a pribudli aj naechované zvuky a hlbšia basa tak typická pre jamajské štýly. Nakoniec som nechal Dorfmeisterov remix, ktorý je zrejme
najsvetlejším momentom celej platne. Viac pohodová atmosféra ako v predchádzajúcich verziách a
najmä lepšie "remeselné" spracovanie dáva najavo, že Richard má už pár skladieb a remixov za sebou.
Naozaj, vcelku interesná vecička, ktorá jasne pokračuje v už dávnejšie započatom smerovaní vydavateľstva Pro-Zak, ktoré sa akoby odkláňa od typickej tanečnej
produkcie a snaží sa vytvárať skôr "zaujímavé" produkty.
The Logic Box - Swinging Boody /Adult Only 15/
The Logic Box - A morph Cross /Adult Only 16/
Na lejblík Adult only (a na jeho spriaznené bratské vydavateľstvá) sa plánujem onedlho pozrieť v nejakom krátkom profile, takže nebudem zbytočne spomínať súvislosti a pozrieme sa rovno na muziku. Obe dve posledné vecičky majú na svedomí tí istí ľudia (Guillaume la Tortue a Chris Carrier) a aj vzhľadom na to, že sú veľmi podobné, tak si ich obe preberieme naraz.
Máte radi afterovú muziku? Dlhé djské sety pri ktorých sa namiesto zbesilého mykania skôr pomaly vlníte na parkete? Zatvárate oči a nechávate sa unášať monotónnosťou a deep melódiami? Baví Vás to "namotávanie" keď necháte hudbu plynúť okolo Vás, až Vás úplne pohltí? Ak áno, tak sa vám Adulty určite budú páčiť. Vytváranie až nebezpečne hypnotickej muziky zvládajú Tortue a Carrier skutočne na výbornú. Na rozbehnutom a veľmi rytmickom podklade doplnenom o dobrú basovú linku sa objavujú plochy rozťahaných melódií, ktoré vzápätí prechádzajú do až halucinogénnych zvukov, aby sa po chvílke mohli znova vrátiť. Detailne rozoberať jednotlivé tracky nemá zmysel. Akurát spomeniem, že na "A morph Cross" pomohla Karin Brown a skladba doplnená o jej hlas je asi najsilnejšia z oboch platní.
Sumo - Volume2 / How Deep /Chiz/
Tak v tomto mám trošku chaos. V distribúcii bol uvedený ako label "Chiz" ale na obale je "Sumo", katalógové číslo je "Sumo002", ale na etikete je "Chiz records" kontakt na vydavateľa je ale zase na "Sumo records" a v ponukovom liste v ktorom som túto dosku našiel je to zase nejako inak.. No vyznajte sa v tom.. Každopádne Sumo bude zrejme interpret (alebo vydavateľstvo) a Chiz bude vydavateľstvo (alebo interpret).. jasné nie?
Hudobne rôznorodú ep-čku otvára housík How deep. Afterparty vecička ako vyšitá, rozťahané zvuky so zasnenými hlasovými samplíkmi, na parádne rozbehnutom podklade.. ..tomuto presne hovorím "namotávka". Neustále opakovanie "can you see me" a "how deep is your love for me" a pod tým neustále bublajúci podklad si vás po chvíli úplne podmania, zavriete oči a jediné, čo vás prebudí, je krátke intro, po ktorom opäť prichádza "can you seeeee meeeee". Druhá vecička - Roby je minimalom zapáchajúca vec, vzdialene pripomínajúca haluze z Ladomatu, alebo Kolínsku housovú scénu, ale keďže ja minimal nerád, tak to nejdem ani rozpisovať. B-strana začína spievanou housovkou - 3do me, ktorá nie je zlá.. ..ale kvalita na nej ušetrená sa zrejme využila na poslednom songu Oh-Oh. To je najtvrdšia a najpoužiteľnejšia vec s celej platne. Monotónny house s pravidelnými psycho-zvukmi, a krátkymi "výpadkami" rytmiky, je to, čo ma priam núti k pravidelným pohybom všetkých končatín, ba napísal by som že až celého tela... Snáď ešte spomeniem, že telefón a mailová adresa naznačujú spoluprácu s nejakými Švajčiarmi, alebo to možno všetko bolo vyprodukované vo Švajčiarsku, a vydané na francúzskom vydavateľstve, alebo je ten Sumo Francúz vydávajúci vo Švajčiarsku, alebo Švajčiar vydávajúci vo Francúzsku.. No vyznajte sa v tom.
Melik & K nool - Rue de Paris EP /Dedicace/
Aj vám sa sem-tam zdá, že francúzska vlna po svojej veľkej sláve z pred troch-štyroch rokov nepekne upadá a že zaujímavé francúzske veci sa objavujú čím ďalej tým zriedkavejšie? ..že kopec francúzskych producentov upadá do nepekného klyšé, a vychádza kvantum vyslovene "zbytočných" platní? Aj vy ste ostali v pomykove z posledných produktov Daft punku, a rozmýšľate, či teraz prídu narad fantastickí americkí housoví producenti, alebo sa presadí ten kopec interesnej muziky zo severu európy? Ak máte radi francúzsku muziku a ste z tohto vývoja tak trošku smutní, tak si vypočujte toto. Nebudem vôbec dlho chodiť okolo horúcej kaše, a rovno napíšem, že práve držím v rukách jednu z najlepších francúzskych dosiek tohto roka. O labely Dedicace som nikdy pretým nič nepočul, rovnako ako ani o pánoch Meilkovi Bencheikh-ovi a Frankovi Del Gallo-vi, ktorí tvoria duo Melik & K nool, ale ich house s názvom Rue de paris s A-strany je jednoducho geniálny. Zbytočne nebudem rozoberať zloženie skladby, len napíšem, že úplne zabudli za funkové a disco sample, vocodéry a super rytmické basové linky, známe z drtivej väčšiny french platní a spravili "house"- house v jeho momentálne najaktuálnejšej forme, postavený na sile použitých zvukov a ich súhre s basovou likou a rytmikou... B-strana obsahuje dva viac deepové tracky.. Som rád, že Hallo Vargas, Hipp-e, Onionz, Joeski a ostatní majú konečne francúzsku konkurenciu.. takýchto dosiek by som chcel dvadsať.. čo dvadsať ..tridsať.. ..čo tridsať.....
Re-Vox - X-tra mousse (club remixes) /Le maquis/
Projekt Re-Vox si pamätám z ich epčky Funky Shoes ešte na labely Rue de Louvre. Už "fankové topánky" boli nanajvýš pozitívna disco hopsanta, a rovnako je to aj s X-tra mousse. Marc Dimitri a Patric Levy majú zrejme dobrý recept na zábavu. Dookola basujúca funky basa, a disco sample doplnené samplovaným hlasom speváčky AngieB (ktorá pomáhala už na skorších platnich re-voxu), sem tam filtrík... nič nové, nič ohurujúce, len presne to, čo očakávate od francúzskej disco platne, ktorú vytiahnete s krásne gýčového modrého obalu s bublinkami. Potrebujete to opisovať ešte ďalej? OK... letná pláž, pekné baby a chalani, dj má super letnú košelu v kanárikovskej farbe (najlepšie so slnečnicami), popíjanie dobrého chlastíku niekde v chládku pod palmou (alebo inou drevinou), niekto sympatický sa na vás nenápadne usmieva... vy na neho...
...zachvíľku je tu leto... kde som si len dal tuú kooššseeľuuu...
Franck Roger & dj Roy - Delight /Straight up/
S muzikou Francka Rogera a vydavateľstvom Straight-up som sa prvý krát stretol na jednom deephousovom výberíku. Bol tam príjemný kúsok s epčky SunDance a projekt sa volal Sun Orchestra. Až neskôr som zistil, že za týmto názvom sa skrýva dvojica francúzov Franck Roger a Jayrome Battistelli. Neskôr, keď som už mal v rukách celú oranžovú ep-čku od Sun Orchestra, musel som spozornieť. Štyri tak kvalitné deephousové kúsky na jednej doske sa nevidia tak často. Presné popisy ohľadom produkcie jednotlivých trackov prezrádzali, že Battistelli sa vyžíva skôr v jazzových kúskoch s kopou živých nástrojov, a Roger má na svedomí tú rytmickejšiu časť ep-čky. A preto, keď som dostal do rúk ďalší kúsok od Franka Rogera, nezaváhal som ani chvíľku. Tentokrát sa spolčil s djom Roy-om, a pomohol aj klávesista M`Sellen. Výsledok sa volá Delight. A aby som prešiel k muzike.. je to úplný delight.. dva deephousové kúsky, jeden príjemnejší ako druhý.. ..aj by som napísal, ktorý je lepší, ale vždy sa mi lepším zdá ten, ktorý práve počúvam, a potom, keď prehodím stranu, tak je tuším ešte o trošku lepší ten druhý.. a tak dokola.. nečakajte nič prevratné, iba fantasticky príjemnú a pohodovú muziku.. Presne toto by som chcel počúvať každú sobotu a nedeľu ráno, keď po pretancovanej (v mojom prípade prehranej) noci smerujem do postieľky... hmm... keby mali taxíky ako povinnú výbavu vstavaný gramofón...
Mocca - Latte EP part 2 (pamplemousse)
Po prvej časti Latté EP, ktorá vyšla pred viac než rokom sa na Pamplemousse objavuje "part2". A strana obsahuje song Lua v dvoch verziách. V prvej vypomohla svojím vokálom (alebo skôr rozprávaním) dievčinka menom Barbara.. druhá je úplne zhodná, ale bez Barborky. Lua má "daftpunkovké" spodky, a aj keď vlastne nijako výnimočne nevybočuje s klasického francúzskeho štýlu jedná sa o celkom príjemnú "hopsandu"... ...v polovici sa to všetko vyčistí, prebehne "kraftwerkovský" samplík "electric" a potom znovu nábeh "daft"basovej linky, sem tam filtrík.. no proste príjemná klasika, ktorej zahratím určite nič nepokazíte..
Druhú stranu otvorí natvrdená Fire ball, a potom sú tu už iba techno bonus beats, ktoré ale nestoja za nič..
Seven Dub - bricks (Pro-zak trax)
Pro-Zak sa nám nejako skľudnil.. Po "peteliciach" Psyback, De Pompidou alebo Whash, z predošých rokov, ktoré som hrával hlavne kvôli silnej rytmike, a "hustému" zvuku, prichádzajú príjemnejšie a kľudnejšie záležitosti tohto parížskeho vydavaťeľstva. Bricks od Seven Dub je posledným počinom Pro-zaku v minulom roku, ktorý avizoval príchod rovnomenného albumu. Ten už je medzitým tiež na trhu a tvyks ho dokonca už aj stihol zrecenzovať.. pozrime sa však na Ep-čku. Dva songy: Greater Love a Marsen sú skutočne vynikajúce. Greater Love dokazuje, že nie každý deephouse musí byť zasnený a uspávajúci, a že na deephousovku sa dá skutočne príjemne povlniť. Kopec jemných zvukov a "un petite vocal" tvoria zaujímavú koláž, ktorá keď dohrá tak máte chuť pustiť si ju ešte raz.. Marsen je rovnako príjemná aj keď menej hrateľná vec s analógovými klávesami.. chrum chrum chrum...
Louise Vertigo - Blue Lagoon (Kings of slow bizz)
Modrá lagúna je už stvrtým počinom pre mňa doteraz neznámeho vydavateľstva Kings of Slow bizz. Zo štyroch vecí sú tri songy veľmi príjemné downtempá. Aj keď rozmýšľam či downtempo je ten správny výraz. Miestami až s popom hraničiace momenty prekvapivo vôbec nevadia a ak sa Vám páčili "príjemne naivné" pesničky s albumu Moon Safari od Air, tak sa Vám bude páčiť aj toto.. Flauta, španielka, príjemný francúzsky vokál.. Speváčka Louise spieva naozaj pekne, všetko dookola je vkusne naaranžované... hmmm... naozaj pohoda.. Posledná vec je však z úplne iného súdka, a aj keď môže na prvý pohľad pôsobiť ako päsť na oko, tak treba povedať, že v živote "maxáčov" to už tak chodí.. Bluuueee lagoooonn je housový remixík, ktorý spravil dj Gregoire a aj keď netuším, či je to ten istý Gregiore ktorého si pamätám z prvých platní na Versatile, svoju prácu odviedol skutočne vynikajúco. Dávno som nepočul taký chytľavý a skákavý housík.. ...ako sa hovorí u Vás "tak na tohleto bych si zatrsal".
Sedat - The turkish avenger (Crydamoure)
Ak by to náhodou ešte niekto nevedel, tak nenápadne pripomeniem , že Crydamoure je vydavateľstvo pána Guy-Manuela de Homem-Christa, ktorý spolu s Thomasom Bangalterom tvorí kutovú francúzsku dvojicu Daft Punk.
Ep-ečka nového projektu Sedat má názov Turecký pomstiteľ. Prsty v tom pravdepodobne budú mať naozaj nejakí Turci. Turecký pôvod naznačuje aj maličký obrázok na etikete - cassiusovský superman orezáva tureckú mäsovú pochúťku - giros (papali ste to už??).. ale aby som prešiel k muzike. Pravdu povediac, už posledné dve-tri dosky s crydamouru ma skoro vôbec nezaujali.. aj keď táto je trošku lepšia...
A-čková Turkish Avenger je klasickou ukážkou Homem-Christovej producentskej práce.. husté crydamourovské zvuky, a našlapaný rytmus, ktorý sem tam prejde do úplne rozsekanej pasáže, filtre jeden cez druhý. Keď si to púšťam, tak sa mi to zdá celkom OK, ale keď spomeniem na také bomby ako Titts alebo MusicBox od Buffalo Bunch, alebo Number7 od Raw Mana, ktoré kedysi na Crydamoure vyšli, tak sa mi do oka tlačí slza... Druhá strana so songom feel Inside je skutočne slabým odvarom, a ak Homem myslí, že všetko čo má filter vo francúzskom štýle budeme papať, tak sa teda mýli... to si dám radšej ten giros.
D`Julz - Global Village (Serial)
D`Julza som si prvý krát všimol asi pred rokom, keď vydal svoju Ep-čku Dragon Dub (tiež na serial). A tak som úplne logicky siahol aj po jeho ďalšej veci - Global Village. Dubové echá z Dragonu pripomenie len dubová verzia Global Village z A strany. Originál je veľmi nákazlivý, pekne rozbehnutý housík, z chytľavými zvukmi, v pravých chvíľach okorenený cinkačkami a zvončekmi... proste presne taká skladba, ktorú ľudia na párty chcú počuť. Z druhej strany sa vyvalí starý známy fín Jori Hulkonen. O jeho produkte nemôžem napísať nič iné, ako že čím ďalej ho počúvam, tým viac sa mi páči. Deep zvuky, na rytmicky nezvyklom a neokukanom podklade... Posledný song Acid Flavor mi dal spomenúť na staré časy 303jkového vrčania a acidových zvukov, a aj keď cítim recenzentskú povinnosť spomenúť neaktuálnosť tohto songu, musím napísať, že si práve predstavujem ako spolu s kamarátom Dashom paríme v žilinskom BMklube, píše sa rok 95, v ústach máme pišťalky, hrá dj Michal Grin.... jjáááj končím, lebo slzu vyroním.
David Chong - white (Le maquis)
Zatiaľ len promo výlisok poslednej Chongovej Ep-čky, ktorá by oficiálne mala vyjsť na labely Le Maquis na prelome januára a februára. Tri skladbičky sa nesú v klasickom housovom štýle, A strana obsahuje kvalitný housík s dobre rozbehnutou rytmikou s množstvom perkusií a naechovanými deep zvukmi, prehnanými cez kopec efektov... sem tam prázdna pasáž, ktorá sa vzápätí opäť naplní... Všetko vo viac anglickom ako francúzskom štýle. Dve skladby na Béčku sú dosť chytené jazzom, vysamplované basové linky, slučky bicích a jamovanie na akustickej gitare.. ..tá druhá, kľudnejšia a jazzovejšia, je fakt celkom pekná. Meno Ep-ečky zatiaľ nepoznám, ale určite ju nájdete u Le maquis pod katalógovým číslom 21.